taký smutný deň

dnes bol pre mňa taký nejaký divný deň. ráno som mala skúšku, ale to nejak deň ani neovplyvnilo. čo už teda samo o sebe je dosť divné... potom sme boli s i. nakupovať dáke potrebnosti. a mne bolo celé popoludnie dosť zle :( večer som sa doplazila na kolej a pozerala par dielov scrubs. prišla zuzka a vylepšila večer, lebo nám uvarila puding. tak sme tu spolu baštili :) no, ale stále mi bolo tak nejak nedobre. nielen to, že mi bolo zle fyzicky, ale večer som prišla na to, že bol dneska smutný deň. a s tým niekedy človek nič neurobí, keď nemá nikoho, kto by objal a tým rozpustil ten smútok dostratena... neskoro večer som si písala s tým, čo ma zachraňuje neustále a on opäť vedel ako sa cítim a opäť mi veľmi pomohol. ale to objatie mi stále chýba. škoda, že nás delí toľko kilometrov. zanadával si na toho, čo mi ublížil...a ja som ho bránila. má to vôbec nejakú logiku brániť človeka, ktorému na vás nezáleží a ubližuje vám? lenže možno napriek tomu, že vám ublížil, neveríte celkom tomu, že by mu nezáležalo... každopádne bránim niekoho kto sa nestará pred niekým kto sa stará. a prečo? lebo ten, čo sa stará pochopí... najmä v takýto smutný deň, keď vie, ako mi je...

týmto TI (veď ty vieš kto) ďakujem - že sa staráš, že vieš ako mi je, že sme priatelia