v poslednej dobe som sa vrátila k veciam, ktoré som už dávno nerobila. znova padám niekam, odkiaľ sa ťažko dostáva. a nemám to komu povedať :( je len pár ľudí, ktorým by som dokázala veriť natoľko, aby som im dovolila pomôcť mi. lenže ani jeden z nich mi pomáhať nechce. ako som sa dostala do tejto situácie? je to zvláštny pocit uvedomovať si, že potrebujem pomoc a vedieť, že ju nedokážem prijať. aspoň nie od ľudí, ktorí sa snažia mi pomôcť. možno práve preto by som dokázala prijať pomoc len od jedného z tých dvoch - lebo je takmer isté, že sa to nestane.
a predsa píšem "takmer isté", lebo tak nejak dúfam, že predsa len mi z toho pomôže. áno, jednotné číslo. pretože len jeden z nich, by naozaj mohol... ale tam to aj končí. mohol...
než som toto dopísala, začala som si písať s praštenkou. aj keď občas zabudnem ako mi chýba, keď mi napíše, tak mi začne chýbať o to viac. myšlienky sa mi pomaly rozutekali.
a predsa píšem "takmer isté", lebo tak nejak dúfam, že predsa len mi z toho pomôže. áno, jednotné číslo. pretože len jeden z nich, by naozaj mohol... ale tam to aj končí. mohol...
než som toto dopísala, začala som si písať s praštenkou. aj keď občas zabudnem ako mi chýba, keď mi napíše, tak mi začne chýbať o to viac. myšlienky sa mi pomaly rozutekali.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára