noc v škole

Som tu, v škole, v noci o pol tretej v zborovni. Bol to dlhý deň a ja po dlhšom čase zase premýšľam o ňom. Je to pre mňa nezvyk. Posledných pár mesiacov som mala pocit, že nerobím nič iné len o ňom premýšľam. A teraz? Ani sama neviem ako, dostala som ho preč z hlavy. Nevravím, že som na neho zabudla. Len už ho neriešim. Je tam, viem o ňom. Niečo, ako keď viem, že ráno vyjde slnko, alebo, že mám dve ruky. Mám ho síce stále v srdci, odtiaľ ho vlastnými silami proste nedostanem, ale už nezamestnáva moju hlavu. Konečne mám naspäť svoj život. Školím, slúžim, mám nových kamarátov, mám starých priateľov, zaberám v škole. Všetko ako má byť. Ale teraz a tu sa to akosi vracia. Mám pocit, že ak ma neobjíme, nič nebude ako má byť. A on nemá najmenší dôvod objímať ma.