posledných pár dní bolo veľmi ťažkých. myslím len na neho a nedokážem nič poriadne urobiť. a tak som začala premýšľať o láske. kde robím chybu?
najprv to bola moja prvá láska v škôlke a v škole, taká detská zamilovanosť - držalo ma to celých osem rokov :)) potom prišli pobláznenia, ktoré trvali pár dní alebo pár mesiacov.
a potom prišla láska. nečakane, pomaly a potichu.
vynorila sa z priateľstva a trvala. boli to nádherné štyri roky, ktoré mi napriek všetkému, čo prišlo po nich, dávajú istotu, že láska je skutočná a stojí za to. vedela som, že sa vezmeme a vedeli to aj všetci okolo nás. veci, ktoré sa udiali (a za ktoré som i ja zodpovedná) viedli k definitívnemu ukončeniu. trvalo to ešte nejaký rok než sme kontakt prerušili úplne. trvalo ďalšie roky, než sa nádeje vytratili. stále to ale bolelo. až po štyroch rokoch prišlo vyslobodenie. bolesť zmizla.
láska sa vytratila tak ako prišla. nečakane, pomaly a potichu.
počas tých štyroch rokov som hľadala lásku inde. stalo sa veľa zlých vecí a stali sa aj veci ešte horšie. padla som dole a keď som chcela vstať, mysliac si, že som už na dne, zistila som, že padnúť sa dá aj hlbšie. a ešte hlbšie... môj život kmital medzi priamou cestou do temnoty a úpenlivým modlitbami k Nemu. a On ma zas a znova zachraňoval a ja som zas a znova zišla z cesty.
po troch rokoch a nejakých mesiacoch vstúpil do môjho života on. nebol pre mňa nijak výnimočný, lebo sme sa ani poriadne nevideli. bol milý a pre mňa bol novým kamarátom.
počas leta, keď som ležala v nemocnici som zistila, že je mi samej dobre. uvedomila som si, že moje zúfalé hľadanie k ničomu nevedie. On mi ukázal svoju moc, keď som bola tak blízko smrti a vlastne sa mi nič nestalo. nič v porovnaní s tým, čo sa stať mohlo. mala som čas pozrieť sa na všetko, čo som svojím hľadaním našla... človeka, ktorý ma chcel zmeniť, alebo presnejšie vytvoriť nanovo, ďalšieho, ktorý sa o mňa zaujímal na pár hodín, možno celú noc, za konkrétnym účelom a celú plejádu iných, ktorí sa ale pohybovali viacmenej v kombinácii týchto dvoch v rôznom pomere. nikomu z nich vlastne nešlo o mňa.
po lete som sa vrátila do školy. a stretla som sa s ním. prešlo len pár mesiacov, ale nastal zlom. myslela som si, že je to len pobláznenie, ale postupne som prišla na to, že je to iné. nešlo už totiž o to "mať niekoho", ale "byť s ním". začala som zmätkovať. nevedela som čo robiť a tak som sa zamotávala viac a viac, vlastne len sama do svojich predstáv.
doteraz neviem, čo si mám myslieť o tom, čo sa deje už rok. nedokážem odhadnúť, čo on tým myslí. jedno vravia jeho slová, iné vravia jeho pohľady a dotyky. jeho skutky. občas aj jeho slová, ale to sú chvíle, keď sa on "zabudne". po hádke (alebo skôr nepríjemnom rozhovore) som sa rozhodla držať sa stranou ako sa len bude dať. nie preto, že by som sa na neho hnevala, ale preto, že neviem čomu mám veriť. viem, že ma má rád. proste to viem a nič s tým neurobím. snažila som sa prísť na to, čo a ako urobiť aby to priznal. potom ale prišlo leto a ja som ho dva mesiace nevidela.
po návrate sme sa stretli a všetko je tu zas. pohľady, skutky, slová. ja stále neviem, čo to má znamenať pre mňa. cítim jednu vec, ale realita je iná. neviem, či on naozaj len niečo rieši alebo sa ja tak veľmi mýlim. popritom premýšľaní som ale prišla na niečo iné.
našla som lásku. prišla nečakane, pomaly a potichu. ako vždy.
ako som mohla byť taká slepá. obzriem sa za svojím životom a až teraz vidím tu lásku, ktorú mám už celé roky. lásku, ktorá vydrží. nemusím premýšľať, čo to znamená. priatelia pri mne boli v najťažších chvíľach. keď som ležala v nemocnici neprešiel jediný deň, aby ma niekto nenavštívil. "v núdzi poznáš priateľa" som si prežila na vlastnej koži. keď som sa trápila, priatelia boli nablízku, aby ma vypočuli a objali. mám sestru, ktorá na mňa nezabúda (no, občas áno, ale sú z toho len meškania :) ), mám rodičov, ktorí ma podporujú. vo svete som našla "novú rodinu" - ľudia, ktorí ma prijali medzi seba a i keď sa dlho nevidíme, viem, že sa môžem vrátiť. "novou rodinou" je pre mňa rodina p., čk, az jp, rodina f. a možno aj iné, na ktoré si teraz nespomeniem. dva týždne som bola na tábore a deti, ktoré som tam spoznala ma úprimne objímali, keď ma tri dni nevideli. vo fínsku som bola dva týždne a dostala som všetko, čo som potrebovala. našla som lásku vo svojom každodennom živote.
On ma sprevádza a ja viem, že v láske ľudí okolo mňa, veriacich i neveriacich, môžem cítiť dotyk Jeho lásky.
ak sa k nej pridá aj tá jeho, bude to fajn. viem, že ma má rád. a ak sa aj mýlim, mám priateľov, ktorí budú pri mne... s ním alebo bez neho.
najprv to bola moja prvá láska v škôlke a v škole, taká detská zamilovanosť - držalo ma to celých osem rokov :)) potom prišli pobláznenia, ktoré trvali pár dní alebo pár mesiacov.
a potom prišla láska. nečakane, pomaly a potichu.
vynorila sa z priateľstva a trvala. boli to nádherné štyri roky, ktoré mi napriek všetkému, čo prišlo po nich, dávajú istotu, že láska je skutočná a stojí za to. vedela som, že sa vezmeme a vedeli to aj všetci okolo nás. veci, ktoré sa udiali (a za ktoré som i ja zodpovedná) viedli k definitívnemu ukončeniu. trvalo to ešte nejaký rok než sme kontakt prerušili úplne. trvalo ďalšie roky, než sa nádeje vytratili. stále to ale bolelo. až po štyroch rokoch prišlo vyslobodenie. bolesť zmizla.
láska sa vytratila tak ako prišla. nečakane, pomaly a potichu.
počas tých štyroch rokov som hľadala lásku inde. stalo sa veľa zlých vecí a stali sa aj veci ešte horšie. padla som dole a keď som chcela vstať, mysliac si, že som už na dne, zistila som, že padnúť sa dá aj hlbšie. a ešte hlbšie... môj život kmital medzi priamou cestou do temnoty a úpenlivým modlitbami k Nemu. a On ma zas a znova zachraňoval a ja som zas a znova zišla z cesty.
po troch rokoch a nejakých mesiacoch vstúpil do môjho života on. nebol pre mňa nijak výnimočný, lebo sme sa ani poriadne nevideli. bol milý a pre mňa bol novým kamarátom.
počas leta, keď som ležala v nemocnici som zistila, že je mi samej dobre. uvedomila som si, že moje zúfalé hľadanie k ničomu nevedie. On mi ukázal svoju moc, keď som bola tak blízko smrti a vlastne sa mi nič nestalo. nič v porovnaní s tým, čo sa stať mohlo. mala som čas pozrieť sa na všetko, čo som svojím hľadaním našla... človeka, ktorý ma chcel zmeniť, alebo presnejšie vytvoriť nanovo, ďalšieho, ktorý sa o mňa zaujímal na pár hodín, možno celú noc, za konkrétnym účelom a celú plejádu iných, ktorí sa ale pohybovali viacmenej v kombinácii týchto dvoch v rôznom pomere. nikomu z nich vlastne nešlo o mňa.
po lete som sa vrátila do školy. a stretla som sa s ním. prešlo len pár mesiacov, ale nastal zlom. myslela som si, že je to len pobláznenie, ale postupne som prišla na to, že je to iné. nešlo už totiž o to "mať niekoho", ale "byť s ním". začala som zmätkovať. nevedela som čo robiť a tak som sa zamotávala viac a viac, vlastne len sama do svojich predstáv.
doteraz neviem, čo si mám myslieť o tom, čo sa deje už rok. nedokážem odhadnúť, čo on tým myslí. jedno vravia jeho slová, iné vravia jeho pohľady a dotyky. jeho skutky. občas aj jeho slová, ale to sú chvíle, keď sa on "zabudne". po hádke (alebo skôr nepríjemnom rozhovore) som sa rozhodla držať sa stranou ako sa len bude dať. nie preto, že by som sa na neho hnevala, ale preto, že neviem čomu mám veriť. viem, že ma má rád. proste to viem a nič s tým neurobím. snažila som sa prísť na to, čo a ako urobiť aby to priznal. potom ale prišlo leto a ja som ho dva mesiace nevidela.
po návrate sme sa stretli a všetko je tu zas. pohľady, skutky, slová. ja stále neviem, čo to má znamenať pre mňa. cítim jednu vec, ale realita je iná. neviem, či on naozaj len niečo rieši alebo sa ja tak veľmi mýlim. popritom premýšľaní som ale prišla na niečo iné.
našla som lásku. prišla nečakane, pomaly a potichu. ako vždy.
ako som mohla byť taká slepá. obzriem sa za svojím životom a až teraz vidím tu lásku, ktorú mám už celé roky. lásku, ktorá vydrží. nemusím premýšľať, čo to znamená. priatelia pri mne boli v najťažších chvíľach. keď som ležala v nemocnici neprešiel jediný deň, aby ma niekto nenavštívil. "v núdzi poznáš priateľa" som si prežila na vlastnej koži. keď som sa trápila, priatelia boli nablízku, aby ma vypočuli a objali. mám sestru, ktorá na mňa nezabúda (no, občas áno, ale sú z toho len meškania :) ), mám rodičov, ktorí ma podporujú. vo svete som našla "novú rodinu" - ľudia, ktorí ma prijali medzi seba a i keď sa dlho nevidíme, viem, že sa môžem vrátiť. "novou rodinou" je pre mňa rodina p., čk, az jp, rodina f. a možno aj iné, na ktoré si teraz nespomeniem. dva týždne som bola na tábore a deti, ktoré som tam spoznala ma úprimne objímali, keď ma tri dni nevideli. vo fínsku som bola dva týždne a dostala som všetko, čo som potrebovala. našla som lásku vo svojom každodennom živote.
On ma sprevádza a ja viem, že v láske ľudí okolo mňa, veriacich i neveriacich, môžem cítiť dotyk Jeho lásky.
ak sa k nej pridá aj tá jeho, bude to fajn. viem, že ma má rád. a ak sa aj mýlim, mám priateľov, ktorí budú pri mne... s ním alebo bez neho.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára