kazateľ 3 , 4

Svoj čas má plakať, svoj čas má smiať sa.

pre toho, čo ma nepobozkal... majáčik

keď sa naše dlane dotknú,
naše duše nemlčia,
cítim tvoju vôňu jemnú,
tú, čo iní netušia.

máme vlastné tajné slová,
v tichu všetko povedia,
dotyk každý smútok schová
a iné nám netreba.

keď po tvári tečie slza
vždy ju niekto osuší,
o chvíľu je naspäť úsmev
a ten všetko vylieči.

keď mám pocit, že len tápem,
zahľadím sa do diaľky.
viem, že je tam verný priateľ,
ty, veselý majáčik.

pre toho, čo ma pobozkal.... úsměv, co nikdy nesundám

srdce se rozbuší
a mysl ubíhá,
srdce se rozhodlo
a hlava nestíhá.

už jsem na kolenou,
stále se usmívám.
je to úsměv,
co nikdy nesundám.

chvíli jsem v oblacích
držíš mě, objímáš,
pak pláču ve stínu,
ty už mě nevnímáš.

i když pláču,
přece se usmívám,
je to úsměv,
co nikdy nesundám.

vím, že tu něco je,
ty ale utíkáš.
jak se mám přiblížit,
když srdce zamykáš?

naděje umřela.
nadále předstírám -
je to úsměv,
co nikdy nesundám...

Ž 23

dobrý pastier

Dávidov žalm.
Pán je môj pastier, nič mi nechýba:
pasie ma na zelených pašienkach.
Vodí ma k tichým vodám,
dušu mi osviežuje.
Vodí ma po správnych chodníkoch,
verný svojmu menu.

I keby som mal ísť tmavou dolinou,
nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica,
tie sú mi útechou.

Prestieraš mi stôl
pred očami mojich protivníkov.
Leješ mi olej na hlavu
a kalich mi napĺňaš až po okraj.

Dobrota a milosť budú ma sprevádzať
po všetky dni môjho života.
A budem bývať v dome Pánovom
mnoho a mnoho dní.

ako sa nasadá do záchranného člna...

po niekoľkých dlhých dňoch, keď som sa nedokázala sústrediť a vlastná hlava so mnou odmietala spolupracovať, vyhrotil sa aj víkend. chcela som ísť na akciu od piatka do soboty, ale naši naplánovali rodinnú oslavu. nič ale nebolo isté, až som sa vo štvrtok dozvedela, že oslava teda nebude. písal mi medzitým na nete človiečik t. /s ktorým sme sa ešte osobne nepoznali, ale vymieňali sme už asi mesiac nejaké to písmenko/, že na takúto akciu ide. keďže sa konali zároveň 4 na rôznych miestach republiky, písala som mu, na ktorúže to ide. ako som si myslela, chystal sa tam kam aj ja - na tú najbližšiu.
po veľmi dlhom a veľmi dilematickom rozhodovaní som si povedala, že teda pôjdem. aby bolo jasné, tak rozhodovanie nesúviselo (len) s ním, ale skôr to bolo o tom, že budem mať výčitky, že nič nenapíšem, hoci som tak nejak vedela, že aj keby som nešla, tak to nebude o nič lepšie s tou mojou tvorbou...
tak sme sa dohodli, že sa stretneme na stanici a pôjdeme spolu už z prahy. veľmi som sa tešila, aj keď boli trošku obavy, či to nebude také to trápne stretnutie dvoch ľudí, čo sa predtým nevideli...
dopadlo to ale lepšie než by som si bola kedy predstavovala. stretli sme sa vo vlaku, bolo plno, ale našťastie osôbka milučká bola vo vlaku skôr než ja a tak nám obsadila aspoň jedno sedadlo (č. 91), na ktorom sme sa počas tej cca hodinovej cesty vystriedali obaja. a žiadne trápne mlčanie ani ešte trápnejšie "akože zoznamovanie" nebolo. pokecali sme /no, možno skôr ja som pokecala O=)/ akoby sme sa poznali už dávno... také stretnutie kamarátov po dlhej dobe. nie som si istá, či aj on mal úplne tieto pocity, ale každopádne vyzeral rovnako spokojne ako ja.
cestou na miesto konania akcie sa k nám pridal ešte jeden chalanisko, tak sme šli traja a bolo to fajn. samozrejme dvaja chlapi, keby nemali mňa, by sa určite stratili. si fandím :)) však mal ten jeden v ručičke mapu z netu a v baťůžku gps... :))
akcia ako taká bola super, ale to tu popisovať nechcem.
s mojím novým kamarátom, sme si ozaj sadli. po celú dobu sme sa "škádlili" /citujem t./ a tak nejak, nie iba telesne, sme si boli veľmi blízko. bolo to akoby som našla veľa z toho, čo som myslela, že už je stratené. bolo nám spolu super a skvelé je, že nemusím vôbec riešiť, čo teraz. viem, že sme len kamaráti a to je na tom to najlepšie. hoci, jeden mladý muž sa nás spýtal, či patríme k sebe. ja som mala chuť povedať "ako nikto iný", ale on samozrejme svoju otázku myslel inak a tak sme mu obaja so smiechom jednohlasne povedali "ale nie" :))
na stanici sme sa rozlúčili, lebo on sa vracal do prahy a ja som pokračovala smer slovensko. objal ma a ja som už asi po tisíci krát v ten deň poďakovala Najvyššiemu, že v tom mori problémov mi poslal záchranný čln. tie dva dni boli nádherné a t. sa pre mňa stal akýmsi majáčikom, kde sa budem môcť v problémoch zastaviť a nabrať nové sily na ďalšiu cestu.

ako už toľkokrát musím priznať, že som zase dostala všetko, čo som potrebovala. Pán nado mnou bdie a nenechá ma padnúť. myslela som, že už nemám síl, ale On vedel lepšie, koľko vydržím a keď bolo treba, prišlo objatie... síce iné než som dúfala, no presne také, aké som potrebovala :) Ď!

ako sa hľadá láska...

posledných pár dní bolo veľmi ťažkých. myslím len na neho a nedokážem nič poriadne urobiť. a tak som začala premýšľať o láske. kde robím chybu?
najprv to bola moja prvá láska v škôlke a v škole, taká detská zamilovanosť - držalo ma to celých osem rokov :)) potom prišli pobláznenia, ktoré trvali pár dní alebo pár mesiacov.
a potom prišla láska. nečakane, pomaly a potichu.
vynorila sa z priateľstva a trvala. boli to nádherné štyri roky, ktoré mi napriek všetkému, čo prišlo po nich, dávajú istotu, že láska je skutočná a stojí za to. vedela som, že sa vezmeme a vedeli to aj všetci okolo nás. veci, ktoré sa udiali (a za ktoré som i ja zodpovedná) viedli k definitívnemu ukončeniu. trvalo to ešte nejaký rok než sme kontakt prerušili úplne. trvalo ďalšie roky, než sa nádeje vytratili. stále to ale bolelo. až po štyroch rokoch prišlo vyslobodenie. bolesť zmizla.
láska sa vytratila tak ako prišla. nečakane, pomaly a potichu.
počas tých štyroch rokov som hľadala lásku inde. stalo sa veľa zlých vecí a stali sa aj veci ešte horšie. padla som dole a keď som chcela vstať, mysliac si, že som už na dne, zistila som, že padnúť sa dá aj hlbšie. a ešte hlbšie... môj život kmital medzi priamou cestou do temnoty a úpenlivým modlitbami k Nemu. a On ma zas a znova zachraňoval a ja som zas a znova zišla z cesty.
po troch rokoch a nejakých mesiacoch vstúpil do môjho života on. nebol pre mňa nijak výnimočný, lebo sme sa ani poriadne nevideli. bol milý a pre mňa bol novým kamarátom.
počas leta, keď som ležala v nemocnici som zistila, že je mi samej dobre. uvedomila som si, že moje zúfalé hľadanie k ničomu nevedie. On mi ukázal svoju moc, keď som bola tak blízko smrti a vlastne sa mi nič nestalo. nič v porovnaní s tým, čo sa stať mohlo. mala som čas pozrieť sa na všetko, čo som svojím hľadaním našla... človeka, ktorý ma chcel zmeniť, alebo presnejšie vytvoriť nanovo, ďalšieho, ktorý sa o mňa zaujímal na pár hodín, možno celú noc, za konkrétnym účelom a celú plejádu iných, ktorí sa ale pohybovali viacmenej v kombinácii týchto dvoch v rôznom pomere. nikomu z nich vlastne nešlo o mňa.
po lete som sa vrátila do školy. a stretla som sa s ním. prešlo len pár mesiacov, ale nastal zlom. myslela som si, že je to len pobláznenie, ale postupne som prišla na to, že je to iné. nešlo už totiž o to "mať niekoho", ale "byť s ním". začala som zmätkovať. nevedela som čo robiť a tak som sa zamotávala viac a viac, vlastne len sama do svojich predstáv.
doteraz neviem, čo si mám myslieť o tom, čo sa deje už rok. nedokážem odhadnúť, čo on tým myslí. jedno vravia jeho slová, iné vravia jeho pohľady a dotyky. jeho skutky. občas aj jeho slová, ale to sú chvíle, keď sa on "zabudne". po hádke (alebo skôr nepríjemnom rozhovore) som sa rozhodla držať sa stranou ako sa len bude dať. nie preto, že by som sa na neho hnevala, ale preto, že neviem čomu mám veriť. viem, že ma má rád. proste to viem a nič s tým neurobím. snažila som sa prísť na to, čo a ako urobiť aby to priznal. potom ale prišlo leto a ja som ho dva mesiace nevidela.
po návrate sme sa stretli a všetko je tu zas. pohľady, skutky, slová. ja stále neviem, čo to má znamenať pre mňa. cítim jednu vec, ale realita je iná. neviem, či on naozaj len niečo rieši alebo sa ja tak veľmi mýlim. popritom premýšľaní som ale prišla na niečo iné.

našla som lásku. prišla nečakane, pomaly a potichu. ako vždy.

ako som mohla byť taká slepá. obzriem sa za svojím životom a až teraz vidím tu lásku, ktorú mám už celé roky. lásku, ktorá vydrží. nemusím premýšľať, čo to znamená. priatelia pri mne boli v najťažších chvíľach. keď som ležala v nemocnici neprešiel jediný deň, aby ma niekto nenavštívil. "v núdzi poznáš priateľa" som si prežila na vlastnej koži. keď som sa trápila, priatelia boli nablízku, aby ma vypočuli a objali. mám sestru, ktorá na mňa nezabúda (no, občas áno, ale sú z toho len meškania :) ), mám rodičov, ktorí ma podporujú. vo svete som našla "novú rodinu" - ľudia, ktorí ma prijali medzi seba a i keď sa dlho nevidíme, viem, že sa môžem vrátiť. "novou rodinou" je pre mňa rodina p., čk, az jp, rodina f. a možno aj iné, na ktoré si teraz nespomeniem. dva týždne som bola na tábore a deti, ktoré som tam spoznala ma úprimne objímali, keď ma tri dni nevideli. vo fínsku som bola dva týždne a dostala som všetko, čo som potrebovala. našla som lásku vo svojom každodennom živote.

On ma sprevádza a ja viem, že v láske ľudí okolo mňa, veriacich i neveriacich, môžem cítiť dotyk Jeho lásky.

ak sa k nej pridá aj tá jeho, bude to fajn. viem, že ma má rád. a ak sa aj mýlim, mám priateľov, ktorí budú pri mne... s ním alebo bez neho.

Bože, mluv se mnou

(Dios, hable conmiga, Canto Indígena - Traducida y adaptada del Libro By San Etioy)

Bože, jsi skutečný? Zašeptal chlapec.

„Bože, mluv se mnou“

a tak skřivan polní zazpíval,

ale chlapec ho neposlouchal.


Takže chlapec zakřičel:

„Bože, mluv se mnou!“

A hrom zaburácel po celém nebi,

ale chlapec neposlouchal.


Chlapec se podíval okolo sebe a řekl:

„Bože, dej, ať Tě vidím!"

A hvězda jasně zazářila,

ale chlapec si toho nevšiml.


A chlapec znovu zakřičel:

„Bože, ukaž mi nějaký zázrak!“

Vznikl nový život,

ale chlapec si toho nevšiml.


Takže chlapec se nešťastně rozplakal a řekl:

„Dotkni se mne, Bože, ať vím, že jsi tady!“

Bůh se tedy naklonil a dotkl se chlapce,

ale chlapec odehnal motýla a vzdálil se bez toho, aniž by to věděl.