v nedeľu som cestou z omše premýšľala, ako veľmi ma toto mesto zmenilo. niekto by povedal ako som sa ja zmenila v prahe. hmmm, no neviem... faktom je, že už som tu niekoľko rokov a faktom je aj to, že som sa zmenila viac než dosť.
keď som odchádzala z bratislavy (dobre, priznávam, bol to skôr útek, než premyslený odchod, ale to, že som odchádzala študovať na karlovku to dosť dobre kamuflovalo) myslela som, že tu začnem krásný nový život. myslela som, že budem mať priateľov zo slovenska, ktorí ma občas prídu navštíviť a všetko ostatné, čo tam nechávam, tam aj ostane. tešila som sa, že spoznám to krásne veľké mesto, hlavne jeho zákutia, kde nie je toľko turistov a budú "moje". tešila som sa, že tu budem mať priateľov.
a realita? po niekoľkých rokoch som zistila, že svojím útekom som takmer stratila všetko dobré, čo som mala a všetko to, pred čím som utekala som si priniesla so sebou. neznášala som prahu snáď najviac zo všetkých miest, ktoré som poznala a túžila som nájsť cestu späť. nájsť cestu domov. nie do bratislavy, ale do minulosti. chcela som sa vrátiť tam, kde som na všetky tie starosti mala priateľov, ktorí ma podržali.
čo sa to so mnou stalo? v tomto meste som takmer zabudla mať rada ľudí. naučila som báť zrady a očakávať ju od každého, naučila som sa neveriť nikomu. ani sebe.
dnes je to už trochu iné, ale o tom nabudúce :)
keď som odchádzala z bratislavy (dobre, priznávam, bol to skôr útek, než premyslený odchod, ale to, že som odchádzala študovať na karlovku to dosť dobre kamuflovalo) myslela som, že tu začnem krásný nový život. myslela som, že budem mať priateľov zo slovenska, ktorí ma občas prídu navštíviť a všetko ostatné, čo tam nechávam, tam aj ostane. tešila som sa, že spoznám to krásne veľké mesto, hlavne jeho zákutia, kde nie je toľko turistov a budú "moje". tešila som sa, že tu budem mať priateľov.
a realita? po niekoľkých rokoch som zistila, že svojím útekom som takmer stratila všetko dobré, čo som mala a všetko to, pred čím som utekala som si priniesla so sebou. neznášala som prahu snáď najviac zo všetkých miest, ktoré som poznala a túžila som nájsť cestu späť. nájsť cestu domov. nie do bratislavy, ale do minulosti. chcela som sa vrátiť tam, kde som na všetky tie starosti mala priateľov, ktorí ma podržali.
čo sa to so mnou stalo? v tomto meste som takmer zabudla mať rada ľudí. naučila som báť zrady a očakávať ju od každého, naučila som sa neveriť nikomu. ani sebe.
dnes je to už trochu iné, ale o tom nabudúce :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára