Tento článok som písala v niekoľkých "úsekoch", pretože hoci nápad sa ma držal stále, mala som ešte iné povinnosti. Ospravedlňujem sa týmto čitateľom, ktorým by sa zdal text nesúvislý. Vynasnažím sa ho čo najviac "homogenizovať" :)
Premýšľala som v piatok cestou necestou po Prahe a v nedeľu na našej skvelej slovenskej omši, prečo nestačí, aby bol človek dobrý bez toho aby poznal Pána. Veď je toľko ľudí, ktorí žijú podľa toho, čo nám vraví Slovo, ale z nejakého dôvodu nepoznali Boha. Nežijú tak preto, že im to niekto prikázal, nesmerujú takto svoj život zo strachu pred pekelným ohňom, či hnevom starších cirkvi. Netrápia sa obavami z vylúčenia zo spoločenstva, ak sa prehrešia. Žijú tak, ako je to podľa nich správne, majú ten správny smer vpísaný hlboko v srdci.
A prišla som na to. Alebo si to aspoň myslím :))
Predstavujem si Dom Pána, do ktorého nás On všetkých pozýva. Je to ten pravý Domov, ktorý nás čaká. A tak ako Jánovi učeníci, aj my by sme sa mali pýtať "Pane, kde bývaš?" ale On nám dáva šifrovanú odpoveď skôr než sa opýtame. Skôr než sme sa vôbec narodili, On nám zanechal prostredníctvom mnohých Písmo a v ňom návod. Nielen prikázania, ale aj príklad Syna, ako máme žiť, to všetko sú naše smerovky domov.
A náš život je mapa. Sme ovečky stratené v meste - v lese - v skalnatých horách, čo si kto vyberie. Je to jedno. On nám vraví kadiaľ máme ísť a vedie nás domov. Občas sa nám stane, že zablúdime, ale vždy, zas a znova sa môžme podľa tejto navigácie dostať na to správne miesto. Nech zablúdime kamkoľvek, On nám cestu domov ukáže. On nás volá a čaká.
Ale čo teda tí dobrí ľudia z úvodu? Čo teda s tými, ktorý majú akýsi vlastný kompas, ktorý ich vedie správnym smerom? Prečo to nestačí? Lebo nepoznajú Boha. Idú správnym smerom, ale nevedia kam. Možno tak ako my nájdu tú správnu "ulicu" a možno dokonca správny "dom", ale nebudú vedieť, že majú vojsť. Nebudú vedieť, ktorý je to dom a hlavne, to, čo im bude chýbať bude pozvanie. Ako sa dá vojsť do domu, ak nie som pozvaný???
Teraz iste mnohí namietajú, že pozvaní sú všetci. To áno. Ale ja si myslím, že kto ne je pozvaný, ten sa chová akoby nebol. A tak, keď je toľko ľudí na ceste, mnohí už našli tú "ulicu", niektorí dokonca stoja pred "domom", nie je to škoda, aby im nikto nepovedal "Vstúp! Aj ty si pozvaný!"?
Pozri aj Jn 1,38
Premýšľala som v piatok cestou necestou po Prahe a v nedeľu na našej skvelej slovenskej omši, prečo nestačí, aby bol človek dobrý bez toho aby poznal Pána. Veď je toľko ľudí, ktorí žijú podľa toho, čo nám vraví Slovo, ale z nejakého dôvodu nepoznali Boha. Nežijú tak preto, že im to niekto prikázal, nesmerujú takto svoj život zo strachu pred pekelným ohňom, či hnevom starších cirkvi. Netrápia sa obavami z vylúčenia zo spoločenstva, ak sa prehrešia. Žijú tak, ako je to podľa nich správne, majú ten správny smer vpísaný hlboko v srdci.
A prišla som na to. Alebo si to aspoň myslím :))
Predstavujem si Dom Pána, do ktorého nás On všetkých pozýva. Je to ten pravý Domov, ktorý nás čaká. A tak ako Jánovi učeníci, aj my by sme sa mali pýtať "Pane, kde bývaš?" ale On nám dáva šifrovanú odpoveď skôr než sa opýtame. Skôr než sme sa vôbec narodili, On nám zanechal prostredníctvom mnohých Písmo a v ňom návod. Nielen prikázania, ale aj príklad Syna, ako máme žiť, to všetko sú naše smerovky domov.
A náš život je mapa. Sme ovečky stratené v meste - v lese - v skalnatých horách, čo si kto vyberie. Je to jedno. On nám vraví kadiaľ máme ísť a vedie nás domov. Občas sa nám stane, že zablúdime, ale vždy, zas a znova sa môžme podľa tejto navigácie dostať na to správne miesto. Nech zablúdime kamkoľvek, On nám cestu domov ukáže. On nás volá a čaká.
Ale čo teda tí dobrí ľudia z úvodu? Čo teda s tými, ktorý majú akýsi vlastný kompas, ktorý ich vedie správnym smerom? Prečo to nestačí? Lebo nepoznajú Boha. Idú správnym smerom, ale nevedia kam. Možno tak ako my nájdu tú správnu "ulicu" a možno dokonca správny "dom", ale nebudú vedieť, že majú vojsť. Nebudú vedieť, ktorý je to dom a hlavne, to, čo im bude chýbať bude pozvanie. Ako sa dá vojsť do domu, ak nie som pozvaný???
Teraz iste mnohí namietajú, že pozvaní sú všetci. To áno. Ale ja si myslím, že kto ne je pozvaný, ten sa chová akoby nebol. A tak, keď je toľko ľudí na ceste, mnohí už našli tú "ulicu", niektorí dokonca stoja pred "domom", nie je to škoda, aby im nikto nepovedal "Vstúp! Aj ty si pozvaný!"?
Pozri aj Jn 1,38
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára