po niekoľkých skvelých dňoch v luxembourgu, za ktoré zo srdca ďakujem, sa mi prihováraš a ďalej utešuješ moju dušu :)
včera som hneď ráno naklusala na chirurgiu. bolesť nohy bola silná, ale aj tak ma sem dostala len hrozba toho, že by som sa nemusela dostať na tábor, ak to nevyriešim. a tak som o 7.00 už sedela v čakárni. hoci nepohotovostná ambulancia začína až o ôsmej, v ruke som mala poradové číslo 9. sedela som tam, premýšľala, či omdliem od bolesti alebo ešte vydržím, až som sa rozhodla, že budem bolesť ignorovať - sudoku bolo postačujúce na upútanie pozornosti môjho myslidla. všimla som si, že na ambulancii dnes slúži t. keď išiel okolo mňa asi tretíkrát pozdravili sme sa. keď ma tam videl aj pri ďalších dvoch "pochôdzkach", spýtal sa, či idem k nim a presadil ma bližšie k dverám. vzal ma hneď ako druhú alebo tretiu, poslali ma na rtg a potom so snímkom som sa zas dostala celkom rýchlo dnu. bol síce vedľa ešte pacient, ale aspoň som nebola už na chodbe. bola som asi trošku zelená, lebo keď šiel t. okolo, tak mi povedal, že si môžem zatiaľ ľahnúť, ak mi tak bude lepšie. bolo to fajn, keď sa o mňa takto staral niekto "z minulosti". predsa len, ubehlo už pár rokov... napriek tomu si ma však pamätali aj obe sestričky na ambulancii a hneď ma predstavovali doktorovi, ktorý je tam novší (t.j. nie z doby keď som tam pracovala). noha našťastie zlomená nie je, takže som dostala predpis na ortézu a t. mi veľmi pekne zaviazal nožičku :)
a tak si sa mi cez starých priateľov prihovoril, pripomenul si mi, že sa staráš
potom som sa vrátila domov, so z. sme sa naobedovali a vyrazili sme do mesta. ukázala som jej bratislavu (v rámci možností) a vyprevadila na vlak. potom som bola pozvaná za m. do práce. nie veľmi sa mi tam chcelo, ale vraj ma veľmi chce vidieť. predsa len to od zastávky nie je ďaleko. môj doprovod sa na zastávku nedostavil, tak som za m. šla sama. prišla som tam, a hoci vysvitlo, že m. až tak netrval na tom, že mám prísť, bol rád. dokonca veľmi rád. a ja som konečne dostala to objatie, ktoré už mi chýbalo. (ďakujem.) hoci som nebola úplne príjemná, lebo ma bolela noha a bola som unavená, m. sa snažil o môj úsmev.
a tak si sa mi cez blízkych priateľov prihovoril, ukázal si, že na mňa nezabúdaš a vieš, čo potrebujem
večer po príchode domov som si cez net dohodla "rande" s kamarátom. s a. si nie sme úplne blízko (hoci neustále je tu hrozba, že sa vezmeme :D), ale je s ním fajn pokec. slečnu má preč, tak sme si sami dvaja boli sadnúť. bolo to fajn, lepšie ako som očakávala. a potom doprovod až pred bránu. gentleman ;) dokonca sme sa dohodli, že si to zopakujeme. a doma ma čakali od v. správy na počítači. slová od srdca. niečo také by som ani nečakala. nie preto, že by som myslela, že také nevie, alebo že mi nikto nič také nenapíše. ale bolo milé prekvapenie, že práve ona práve mne napísala tieto slová.
a tak si sa mi cez nových (a staronových) priateľov prihovoril, uvedomila som si, že láska tu je, aj keď ju niekedy nevidím, a je aj tam, kde ju nečakám
včera som hneď ráno naklusala na chirurgiu. bolesť nohy bola silná, ale aj tak ma sem dostala len hrozba toho, že by som sa nemusela dostať na tábor, ak to nevyriešim. a tak som o 7.00 už sedela v čakárni. hoci nepohotovostná ambulancia začína až o ôsmej, v ruke som mala poradové číslo 9. sedela som tam, premýšľala, či omdliem od bolesti alebo ešte vydržím, až som sa rozhodla, že budem bolesť ignorovať - sudoku bolo postačujúce na upútanie pozornosti môjho myslidla. všimla som si, že na ambulancii dnes slúži t. keď išiel okolo mňa asi tretíkrát pozdravili sme sa. keď ma tam videl aj pri ďalších dvoch "pochôdzkach", spýtal sa, či idem k nim a presadil ma bližšie k dverám. vzal ma hneď ako druhú alebo tretiu, poslali ma na rtg a potom so snímkom som sa zas dostala celkom rýchlo dnu. bol síce vedľa ešte pacient, ale aspoň som nebola už na chodbe. bola som asi trošku zelená, lebo keď šiel t. okolo, tak mi povedal, že si môžem zatiaľ ľahnúť, ak mi tak bude lepšie. bolo to fajn, keď sa o mňa takto staral niekto "z minulosti". predsa len, ubehlo už pár rokov... napriek tomu si ma však pamätali aj obe sestričky na ambulancii a hneď ma predstavovali doktorovi, ktorý je tam novší (t.j. nie z doby keď som tam pracovala). noha našťastie zlomená nie je, takže som dostala predpis na ortézu a t. mi veľmi pekne zaviazal nožičku :)
a tak si sa mi cez starých priateľov prihovoril, pripomenul si mi, že sa staráš
potom som sa vrátila domov, so z. sme sa naobedovali a vyrazili sme do mesta. ukázala som jej bratislavu (v rámci možností) a vyprevadila na vlak. potom som bola pozvaná za m. do práce. nie veľmi sa mi tam chcelo, ale vraj ma veľmi chce vidieť. predsa len to od zastávky nie je ďaleko. môj doprovod sa na zastávku nedostavil, tak som za m. šla sama. prišla som tam, a hoci vysvitlo, že m. až tak netrval na tom, že mám prísť, bol rád. dokonca veľmi rád. a ja som konečne dostala to objatie, ktoré už mi chýbalo. (ďakujem.) hoci som nebola úplne príjemná, lebo ma bolela noha a bola som unavená, m. sa snažil o môj úsmev.
a tak si sa mi cez blízkych priateľov prihovoril, ukázal si, že na mňa nezabúdaš a vieš, čo potrebujem
večer po príchode domov som si cez net dohodla "rande" s kamarátom. s a. si nie sme úplne blízko (hoci neustále je tu hrozba, že sa vezmeme :D), ale je s ním fajn pokec. slečnu má preč, tak sme si sami dvaja boli sadnúť. bolo to fajn, lepšie ako som očakávala. a potom doprovod až pred bránu. gentleman ;) dokonca sme sa dohodli, že si to zopakujeme. a doma ma čakali od v. správy na počítači. slová od srdca. niečo také by som ani nečakala. nie preto, že by som myslela, že také nevie, alebo že mi nikto nič také nenapíše. ale bolo milé prekvapenie, že práve ona práve mne napísala tieto slová.
a tak si sa mi cez nových (a staronových) priateľov prihovoril, uvedomila som si, že láska tu je, aj keď ju niekedy nevidím, a je aj tam, kde ju nečakám
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára