tak sme dnes večer boli sláviť z. narodky. "organizovala" som to ja, tak dúfam, že sa jej páčilo. mali sme takú private party :) z., m. a ja. stretli sme sa o ôsmej. ja som meškala, ale len pár minút a bolo mi odpustené, kedže to bolo pracovné meškanie.
z. sme pogratulovali na netradičnom mieste, aby to bolo nezabudnuteľné (kto nevie, čo tým myslím, nech ani nepátra). potom m. vyhlásil, že by bolo načim dáko zapiť takúto slávu :) a okrem toho, že je chorý a na to je dobrý dáky domáci etanol (primeranej koncentrácie samozrejme). tak sme sa teda vrátili ešte domov k z., aby pre m. načapovala domácu pálenú, odložila si náš (dúfajme) úspešný dáreček a z vlastnej iniciatívy ešte stihla ukuchtiť pohostenie za dve minúty a nabaliť džús. kto závidí schopnosť rýchlovarenia, nech si tiež kúpi do zásoby pukance do mikrovlnky ;)
tak sme sa rozhodli, že takto veselo nabalení si to dopeškujeme až na báger. (premýšľali sme aj nad odvozom motorovým premiestňovadlom, ale linka č. 54, to asi hovorí za všetko....) takže pár minút, niekoľko desiatok krokov, obvyklá debata o m. slečne, tentokrát slečna s. (ďalej len ss.). prebrali sme pravdepodobný, želaný i neželaný, vývoj ich vzťahu, ja som z. vysvetlila, že nejde o to mať rada ss. ako takú, ale ss. ako m. priateľku. každý si povedal svoje. väčšinou niekoľkokrát. samozrejme to dospelo do bodu, keď m. povedal: "neviem, prečo nemôžeš mať rada žiadnu moju babu." z. mu to vrátila tým, že sa ho spýtala, prečo to teda tak rieši a on jej (zas a znova) polozúfalo polonaštvane povedal: "lebo mi na tebe záleží!"
a ja som vedela, že niektoré veci sa nemenia ani po rokoch :)
dala som jeden pokus o kofču na stanici, ale vraj na bágri sú stánky. boli samozrejme zavreté (zavreli nám ich pred nosom, aby sa nepovedalo), ale to neva. po neúspešnom love stánkov sme si teda našli miestočko na štrkovej pláži (na severnej strane jazera :)) ). urobili sme si pár pekných fotos (a pár nepekných). sedeli sme tam a preberali všetko možné - bývalých a bývalé, súčasnú aj (potencionálnych) budúcich. sedeli sme tam a m. napadla (trošku absurdná) predstava, ako za pár rokov, budeme vydané a ženatý a budeme utekať od manželov a manželky, aby sme sa takto zišli v úzkom kruhu :)) následne na to, sme rozobrali rôzne variácie našej budúcnosti, ale táto bola asi najlepšia. mne veľmi pomohlo, že som opäť bola medzi ľuďmi, ktorí ma dokážu objať. sedela som na brehu a sledovala, ako voda, ktorú som zakalila presunutím kameňov sa čistí. bahno (alebo čo to bolo) voda najprv rozptýlila okolo a potom postupne odplavovala. a jamka, ktorú som vytvorila pod hladinou vyzerala ako rana, ktorá sa postupne čistí. než sme odišli, to, čo som narušila už bolo "zahojené".
chvíľu som sa zatúlala do vlastných myšlienok, sedela som tam v ruke malú termosku s domácou a premýšľala som "napiť sa či nenapiť?" nakoniec som sa nenapila. samozrejme. alebo možno nie. ani neviem. proste som dospela k názoru, že absorbovaním alkoholu by som nič nevyriešila. len by som sa dostala do situácie, keď by som sa ocitla celkovo v mínuse (akože negatívne) a to nie je to, k čomu by som sa práve teraz potrebovala dopracovať.
okolo desiatej sme sa pobrali dom. ruka v ruke všetci traja. bolo to pre mňa výnimočné - dúfam, že energia, ktorú som nabrala tohto večera mi vydrží dlho. stopli sme si motochod (linka č. 54 zrovna mala svoju chvíľu). rozlúčili sme sa. najprv s m. a potom aj so z. :)
týmto želám z. ešte raz pekné narodeniny, ďakujem m. aj z. za skvelý večer, a. odkazujem, škoda, že si nedorazil a zdravím naše slniečko v anglicku :)) chýbala si ;) čo ale neznamená, že sa o tebe nehovorilo
z. sme pogratulovali na netradičnom mieste, aby to bolo nezabudnuteľné (kto nevie, čo tým myslím, nech ani nepátra). potom m. vyhlásil, že by bolo načim dáko zapiť takúto slávu :) a okrem toho, že je chorý a na to je dobrý dáky domáci etanol (primeranej koncentrácie samozrejme). tak sme sa teda vrátili ešte domov k z., aby pre m. načapovala domácu pálenú, odložila si náš (dúfajme) úspešný dáreček a z vlastnej iniciatívy ešte stihla ukuchtiť pohostenie za dve minúty a nabaliť džús. kto závidí schopnosť rýchlovarenia, nech si tiež kúpi do zásoby pukance do mikrovlnky ;)
tak sme sa rozhodli, že takto veselo nabalení si to dopeškujeme až na báger. (premýšľali sme aj nad odvozom motorovým premiestňovadlom, ale linka č. 54, to asi hovorí za všetko....) takže pár minút, niekoľko desiatok krokov, obvyklá debata o m. slečne, tentokrát slečna s. (ďalej len ss.). prebrali sme pravdepodobný, želaný i neželaný, vývoj ich vzťahu, ja som z. vysvetlila, že nejde o to mať rada ss. ako takú, ale ss. ako m. priateľku. každý si povedal svoje. väčšinou niekoľkokrát. samozrejme to dospelo do bodu, keď m. povedal: "neviem, prečo nemôžeš mať rada žiadnu moju babu." z. mu to vrátila tým, že sa ho spýtala, prečo to teda tak rieši a on jej (zas a znova) polozúfalo polonaštvane povedal: "lebo mi na tebe záleží!"
a ja som vedela, že niektoré veci sa nemenia ani po rokoch :)
dala som jeden pokus o kofču na stanici, ale vraj na bágri sú stánky. boli samozrejme zavreté (zavreli nám ich pred nosom, aby sa nepovedalo), ale to neva. po neúspešnom love stánkov sme si teda našli miestočko na štrkovej pláži (na severnej strane jazera :)) ). urobili sme si pár pekných fotos (a pár nepekných). sedeli sme tam a preberali všetko možné - bývalých a bývalé, súčasnú aj (potencionálnych) budúcich. sedeli sme tam a m. napadla (trošku absurdná) predstava, ako za pár rokov, budeme vydané a ženatý a budeme utekať od manželov a manželky, aby sme sa takto zišli v úzkom kruhu :)) následne na to, sme rozobrali rôzne variácie našej budúcnosti, ale táto bola asi najlepšia. mne veľmi pomohlo, že som opäť bola medzi ľuďmi, ktorí ma dokážu objať. sedela som na brehu a sledovala, ako voda, ktorú som zakalila presunutím kameňov sa čistí. bahno (alebo čo to bolo) voda najprv rozptýlila okolo a potom postupne odplavovala. a jamka, ktorú som vytvorila pod hladinou vyzerala ako rana, ktorá sa postupne čistí. než sme odišli, to, čo som narušila už bolo "zahojené".
chvíľu som sa zatúlala do vlastných myšlienok, sedela som tam v ruke malú termosku s domácou a premýšľala som "napiť sa či nenapiť?" nakoniec som sa nenapila. samozrejme. alebo možno nie. ani neviem. proste som dospela k názoru, že absorbovaním alkoholu by som nič nevyriešila. len by som sa dostala do situácie, keď by som sa ocitla celkovo v mínuse (akože negatívne) a to nie je to, k čomu by som sa práve teraz potrebovala dopracovať.
okolo desiatej sme sa pobrali dom. ruka v ruke všetci traja. bolo to pre mňa výnimočné - dúfam, že energia, ktorú som nabrala tohto večera mi vydrží dlho. stopli sme si motochod (linka č. 54 zrovna mala svoju chvíľu). rozlúčili sme sa. najprv s m. a potom aj so z. :)
týmto želám z. ešte raz pekné narodeniny, ďakujem m. aj z. za skvelý večer, a. odkazujem, škoda, že si nedorazil a zdravím naše slniečko v anglicku :)) chýbala si ;) čo ale neznamená, že sa o tebe nehovorilo
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára