pozdravujem vás hory, lesy, z tej duše pozdravujem vás

sedím vo vlaku. tatry sa so mnou rozlúčili a ja sa lúčim s nimi. so sľubom, že sa čoskoro zase vrátim. na kolesách sa šiniem po koľajach pomedzi hory, ponad rieky a viem, že tu som doma. že sem sa môžem vždy vrátiť. už sme za vrútkami a zátačky váhu a tunely mi pripomínajú, že hory pomaly zmiznú z dohľadu. škoda. tatry by som mohla obzerať (a obdivovať) neustále. prešli sme už aj strečno, ktoré sa odelo do farieb zapadajúceho slnka. mala by som tam konečne vyraziť.
ešte pár hodín a som doma. a zajtra zase pár hodín vo vlaku a budem v prahe :( nechce sa mi. ale našťastie idem hneď v sobotu ráno na tú vodu a to už sa teda riadne teším :)) ouha ani neviem ako a sme v žiline. týmto pozdravujem zuzinku do anglicka :) už sa teším až sa vrátiš ;) pôvodne som chcela napísať, čo všetko s mi takto cestou ženie hlavou...ale momentálne nič. je mi fajn a nepotrebujem nič, len sa tu tak pekne oprieť a sledovať "meniace sa obrázky" za oknom. podľa staničných hodín v žiline sedím vo vlaku už hodinu a 40 minút. ani neviem ako mi to ubehlo. kým tu stojíme, sledujem ľudí vo vagóne. pán naproti mne čítal časopis a teraz smutne pozerá z okna. blond slečna naproti v pekných puma teniskách číta nejaký časopis a pán naproti nej sleduje dianie vonku. jediné ďalšie dve slečny, na ktoré dovidím sú dve "včielky". dosť dlhú chvíľu strávili vyfarbovaním kukuču. premýšľam či by tie kruhové náušnice čo má nevyzerali lepšie na zápästí. telefonuje s mamkou.. a ešte počujem nejakého ďalšieho telefonistu. asi je tu dobrý signál :) no a za mojím chrbtom sedí štvorčlenná debatná skupinka, tipujem, že to bude tak ročník '53. odhadom. je to celkom príjemná spoločnosť. aj keď včielky sú také...tragikomické. trošku. asi to patrí k tomu veku.
na hladine váhu vidím naružovelé obláčiky. na druhej strane sa týči nová diaľnica. myslím, že ten výhľad, čo tam bol predtým sa mi páčil viac. baterka sa hlási o šťavu, ktorá nie je nadosah, takže končím. s úsmevom na perách i na duši vypínam počítač a obraciam svoj pohľad opäť von. pozdravujem vás hory, lesy, z tej duše pozdravujem vás. :))

ALONE (Becca Woolf)

i didn't want to admit it,
it was easier to lie,
and hide the heart and emptiness,
to smile instead of cry.

i didn't want to face the fact,
my life is full of pain,
and i long to stop my bleeding heart,
and maybe smile again.

'cause i feel oh-so-forgotten,
so betrayed and so alone,
without a trace of forgiveness,
and no soul t call my own.

i didn't want t admit the fact,
i cannot spread my wings,
and my happiness has melted,
into tears and other things.

it's hard for me to hide the fact,
my wishes have no home,
and i return to anguish,
bow my head and cry alone.

REUNITED: A TWO-SIDED POEM (Becca Woolf)

I saw her today.
I saw him today.

It's been a while.
It seems like centuries.

She looked okay.
I couldn't stop staring.

We talked for a while.
He looked so fine.

She kept looking at me and I wondered why.
He wouldn't look me in the eyes and I wondered why.

She asked me how I was and I told her about my new girlfriend.
He asked me if I had a boyfriend and I told him I didn't.

I pretended like I cared.
I pretended like I didn't care.

She looked different than she used to.
He looked better than ever.

I gave her a friendly hug good-bye.
We held each other one more time.

And then I went surfing.
And then I went home and cried.

1corinthians 13:4-8

love is patient, love is kind. it does not envy, it does not boast, it is not proud. it is not rude, it is not self seeking, it is not easily angered, it keeps no record of wrongs. love does not delight in evil but rejoices with the truth. it always protects, always trust, always hopes, always preserves. love never fails.

na brehu

tak sme dnes večer boli sláviť z. narodky. "organizovala" som to ja, tak dúfam, že sa jej páčilo. mali sme takú private party :) z., m. a ja. stretli sme sa o ôsmej. ja som meškala, ale len pár minút a bolo mi odpustené, kedže to bolo pracovné meškanie.
z. sme pogratulovali na netradičnom mieste, aby to bolo nezabudnuteľné (kto nevie, čo tým myslím, nech ani nepátra). potom m. vyhlásil, že by bolo načim dáko zapiť takúto slávu :) a okrem toho, že je chorý a na to je dobrý dáky domáci etanol (primeranej koncentrácie samozrejme). tak sme sa teda vrátili ešte domov k z., aby pre m. načapovala domácu pálenú, odložila si náš (dúfajme) úspešný dáreček a z vlastnej iniciatívy ešte stihla ukuchtiť pohostenie za dve minúty a nabaliť džús. kto závidí schopnosť rýchlovarenia, nech si tiež kúpi do zásoby pukance do mikrovlnky ;)
tak sme sa rozhodli, že takto veselo nabalení si to dopeškujeme až na báger. (premýšľali sme aj nad odvozom motorovým premiestňovadlom, ale linka č. 54, to asi hovorí za všetko....) takže pár minút, niekoľko desiatok krokov, obvyklá debata o m. slečne, tentokrát slečna s. (ďalej len ss.). prebrali sme pravdepodobný, želaný i neželaný, vývoj ich vzťahu, ja som z. vysvetlila, že nejde o to mať rada ss. ako takú, ale ss. ako m. priateľku. každý si povedal svoje. väčšinou niekoľkokrát. samozrejme to dospelo do bodu, keď m. povedal: "neviem, prečo nemôžeš mať rada žiadnu moju babu." z. mu to vrátila tým, že sa ho spýtala, prečo to teda tak rieši a on jej (zas a znova) polozúfalo polonaštvane povedal: "lebo mi na tebe záleží!"
a ja som vedela, že niektoré veci sa nemenia ani po rokoch :)
dala som jeden pokus o kofču na stanici, ale vraj na bágri sú stánky. boli samozrejme zavreté (zavreli nám ich pred nosom, aby sa nepovedalo), ale to neva. po neúspešnom love stánkov sme si teda našli miestočko na štrkovej pláži (na severnej strane jazera :)) ). urobili sme si pár pekných fotos (a pár nepekných). sedeli sme tam a preberali všetko možné - bývalých a bývalé, súčasnú aj (potencionálnych) budúcich. sedeli sme tam a m. napadla (trošku absurdná) predstava, ako za pár rokov, budeme vydané a ženatý a budeme utekať od manželov a manželky, aby sme sa takto zišli v úzkom kruhu :)) následne na to, sme rozobrali rôzne variácie našej budúcnosti, ale táto bola asi najlepšia. mne veľmi pomohlo, že som opäť bola medzi ľuďmi, ktorí ma dokážu objať. sedela som na brehu a sledovala, ako voda, ktorú som zakalila presunutím kameňov sa čistí. bahno (alebo čo to bolo) voda najprv rozptýlila okolo a potom postupne odplavovala. a jamka, ktorú som vytvorila pod hladinou vyzerala ako rana, ktorá sa postupne čistí. než sme odišli, to, čo som narušila už bolo "zahojené".
chvíľu som sa zatúlala do vlastných myšlienok, sedela som tam v ruke malú termosku s domácou a premýšľala som "napiť sa či nenapiť?" nakoniec som sa nenapila. samozrejme. alebo možno nie. ani neviem. proste som dospela k názoru, že absorbovaním alkoholu by som nič nevyriešila. len by som sa dostala do situácie, keď by som sa ocitla celkovo v mínuse (akože negatívne) a to nie je to, k čomu by som sa práve teraz potrebovala dopracovať.
okolo desiatej sme sa pobrali dom. ruka v ruke všetci traja. bolo to pre mňa výnimočné - dúfam, že energia, ktorú som nabrala tohto večera mi vydrží dlho. stopli sme si motochod (linka č. 54 zrovna mala svoju chvíľu). rozlúčili sme sa. najprv s m. a potom aj so z. :)

týmto želám z. ešte raz pekné narodeniny, ďakujem m. aj z. za skvelý večer, a. odkazujem, škoda, že si nedorazil a zdravím naše slniečko v anglicku :)) chýbala si ;) čo ale neznamená, že sa o tebe nehovorilo

prihováraš sa mi v priateľoch

po niekoľkých skvelých dňoch v luxembourgu, za ktoré zo srdca ďakujem, sa mi prihováraš a ďalej utešuješ moju dušu :)
včera som hneď ráno naklusala na chirurgiu. bolesť nohy bola silná, ale aj tak ma sem dostala len hrozba toho, že by som sa nemusela dostať na tábor, ak to nevyriešim. a tak som o 7.00 už sedela v čakárni. hoci nepohotovostná ambulancia začína až o ôsmej, v ruke som mala poradové číslo 9. sedela som tam, premýšľala, či omdliem od bolesti alebo ešte vydržím, až som sa rozhodla, že budem bolesť ignorovať - sudoku bolo postačujúce na upútanie pozornosti môjho myslidla. všimla som si, že na ambulancii dnes slúži t. keď išiel okolo mňa asi tretíkrát pozdravili sme sa. keď ma tam videl aj pri ďalších dvoch "pochôdzkach", spýtal sa, či idem k nim a presadil ma bližšie k dverám. vzal ma hneď ako druhú alebo tretiu, poslali ma na rtg a potom so snímkom som sa zas dostala celkom rýchlo dnu. bol síce vedľa ešte pacient, ale aspoň som nebola už na chodbe. bola som asi trošku zelená, lebo keď šiel t. okolo, tak mi povedal, že si môžem zatiaľ ľahnúť, ak mi tak bude lepšie. bolo to fajn, keď sa o mňa takto staral niekto "z minulosti". predsa len, ubehlo už pár rokov... napriek tomu si ma však pamätali aj obe sestričky na ambulancii a hneď ma predstavovali doktorovi, ktorý je tam novší (t.j. nie z doby keď som tam pracovala). noha našťastie zlomená nie je, takže som dostala predpis na ortézu a t. mi veľmi pekne zaviazal nožičku :)
a tak si sa mi cez starých priateľov prihovoril, pripomenul si mi, že sa staráš
potom som sa vrátila domov, so z. sme sa naobedovali a vyrazili sme do mesta. ukázala som jej bratislavu (v rámci možností) a vyprevadila na vlak. potom som bola pozvaná za m. do práce. nie veľmi sa mi tam chcelo, ale vraj ma veľmi chce vidieť. predsa len to od zastávky nie je ďaleko. môj doprovod sa na zastávku nedostavil, tak som za m. šla sama. prišla som tam, a hoci vysvitlo, že m. až tak netrval na tom, že mám prísť, bol rád. dokonca veľmi rád. a ja som konečne dostala to objatie, ktoré už mi chýbalo. (ďakujem.) hoci som nebola úplne príjemná, lebo ma bolela noha a bola som unavená, m. sa snažil o môj úsmev.
a tak si sa mi cez blízkych priateľov prihovoril, ukázal si, že na mňa nezabúdaš a vieš, čo potrebujem
večer po príchode domov som si cez net dohodla "rande" s kamarátom. s a. si nie sme úplne blízko (hoci neustále je tu hrozba, že sa vezmeme :D), ale je s ním fajn pokec. slečnu má preč, tak sme si sami dvaja boli sadnúť. bolo to fajn, lepšie ako som očakávala. a potom doprovod až pred bránu. gentleman ;) dokonca sme sa dohodli, že si to zopakujeme. a doma ma čakali od v. správy na počítači. slová od srdca. niečo také by som ani nečakala. nie preto, že by som myslela, že také nevie, alebo že mi nikto nič také nenapíše. ale bolo milé prekvapenie, že práve ona práve mne napísala tieto slová.
a tak si sa mi cez nových (a staronových) priateľov prihovoril, uvedomila som si, že láska tu je, aj keď ju niekedy nevidím, a je aj tam, kde ju nečakám

Desatoro pokoja

1. Len v dnešný deň sa budem snažiť prežiť deň bez toho, aby som chcel vyriešiť problém svojho života naraz.

2. Len v dnešný deň budem čo najstarostlivejšie dbať na svoje vystupovanie, aby som sa choval dôstojne, nebudem niekoho kritizovať a už vôbec sa nebudem snažiť niekoho korigovať alebo naprávať... iba sám seba.

3. Len v dnešný deň budem šťastný v istote, že som stvorený pre šťastie... Nielen v budúcom, ale i na tomto svete.

4. Len v dnešný deň sa prispôsobím okolnostiam bez toho, aby sa okolnosti prispôsobili mojim želaniam.

5. Len v dnešný deň venujem desať minút zo svojho času dobrému čítaniu. Dobrá literatúra je pre duchovný život rovnako potrebná, ako je výživa potrebná pre život telesný.

6. Len v dnešný deň vykonám dobrý skutok a nikomu o tom nepoviem.

7. Len v dnešný deň vykonám niečo, čo sa mi vôbec nechce. A ak by som sa azda cítil urazený, dám si pozor, aby to nikto nespoznal.

8. Len v dnešný deň si pripravím presný program. Možno ho presne nedodržím, ale predsa si ho určím. A budem sa chrániť pred dvoma chybami: pred chvatom a nerozhodnosťou.

9. Len v dnešný deň budem pevne veriť, že dobrotivá Božia prozreteľnosť sa o mňa stará, ako keby okrem mňa nik nebol na svete. Budem tomu veriť i keby okolnosti svedčili o opaku.

10. Len v dnešný deň sa nebudem báť. A zvlášť sa nebudem báť veriť v dobrotu a radovať sa zo všetkého, čo je krásne.

Je mi dané konať dobro dvanásť hodín, keby som si mal myslieť, že to mám konať celý život, pravdepodobne by mi to vzalo odvahu.

Ján XXIII.

Biblia ako mobil

Čo keby sme Bibliu používali rovnako ako mobil?

Tak si vravím, čo by sa stalo, keby sme s Bibliou zaobchádzali ako s mobilom...
Čo keby sme ju stále nosili v kabelke alebo v taške?
Čo keby sme sa pre ňu vrátili, keby sme ju zabudli doma?
Čo keby sme v nej párkrát denne zalistovali?
Čo keby sme cez ňu prijímali textové správy?
Čo keby sme s ňou zaobchádzali tak, ako keby sme sa bez nej nezaobišli?
Čo keby sme ju kúpili deťom ako darček?
Čo keby sme ju používali na cestách?
Čo keby sme ju používali v stave núdze?
Ach, ešte posledné... na rozdiel od mobilu sa nemusíte báť toho, že by vaša Biblia bola niekedy odpojená zo siete... Ježiš už totiž účet zaplatil!